Rudolf Viest

Dodnes patrí medzi jedného z najvýznamnejších predstaviteľov našich vojenských dejín. Zúčastnil sa už bojov prvej svetovej vojny – najskôr v radoch rakúsko-uhorskej armády a neskôr na strane Dohody bojoval v radoch srbskej armády a československých légií, ktoré bojovali za vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov. Do vzniknutej republiky sa vrátil v roku 1920 a v nasledujúcich rokoch zastával dôležité funkcie v rámci našej medzivojnovej armády. Rudolf Viest bol jediným generálom československej medzivojnovej armády slovenského pôvodu. V turbulentnom roku 1938 mal hodnosť divízneho generála. Vznik Slovenskej ľudáckej republiky prijal s nevôľou a spolu s ďalšími bývalými legionármi sa podpísal pod prehlásenie, v ktorom protestoval proti vyhláseniu Slovenského štátu a vyzýval k zachovaniu Československa. Po rozbití republiky a vytvorení slovenskej armády sa stal jej generálnym inšpektorom. Naďalej nesúhlasil s ľudáckym režimom a ako člen slovensko-maďarskej delimitačnej komisie v auguste 1939 sa z rokovania v Budapešti nevrátil. Odišiel do Juhoslávie a potom v polovici septembra 1939 do Francúzska, kde sa stal členom Československého národného výboru v Paríži. Vo Francúzsku velil 1. čs divízii, ktorej jednotky sa zúčastnili bojov v roku 1940.

Po porážke Francúzska odišiel do Veľkej Británie, kde pracoval v najvyšších orgánoch československého exilu. Ľudácky režim na SLovensku ho v neprítomnosti zbavil štátneho občianstva a odsúdil na trest smrti. Po vypuknutí Slovenského národného povstania ho prezident Edvard Beneš vymenoval za veliteľa 1. československej armády, ktorej velenie prevzal 7. októbra 1944. Viest riadil ústupové boje povstaleckej armády a nariadil presun z Banskej Bystrice na Donovaly. Dňa 28. októbra 1944 Viest s Golianom a ďalšími dôstojníkmi v sprievode Vysokoškolského strážneho oddielu opustili Donovaly a mali namierené do priestoru Poľany.

2. novembra 1944 sa generáli Viest a Golian spolu so skupinou vojakov dostali do Pohronského Bukovca, kde našli úkryt. V tejto obci boli povstaleckí generáli na druhý deň zajatí. Oboch eskortovali do Banskej Bystrice a neskôr do Bratislavy. Odtiaľ ich previezli do Viedne a ešte v ten istý deň do Berlína. Podobne ako v prípade generála Jána Goliana dodnes nepoznáme bližšie okolnosti jeho smrti.